Kôň

Muž na gauči pokojne sleduje Televízne noviny, keď sa zrazu objaví spoza chrbta jeho žena a tresne mu po hlave panvicou.
– To bolo za čo? – pýta sa jej.
– Šla som prať tvoje nohavice a vo vrecku som ti našla papierik s menom Rya Čechová!
– Ale no tak, nebuď hlúpa. Minulú sobotu som bol na dostihoch a zapísal som si meno koňa.
Žena spokojná s odpoveďou sa mu za to ospravedlní. O dva dni neskôr sa situácia zopakuje a muž dostane po hlave ešte väčšou panvicou.
– To bolo zase začo?
– Volal sem ten tvoj zasraný kôň!

V krčme

Do krčmy prijali novú čašníčku a krčmár jej hovorí:
– Chodia k nám dvaja hluchonemí bratia, keď ukážu palec hore – chcú pivo, keď palec dole – chcú rum. Chápeš?
– Jasnačka.
Bratia prídu a objednávajú – palec hore, palec dole, palec hore, palec dole… Pivo, rum, pivo, rum…
Takto to ide dokola kým nevypijú každý po desať piv a desať rumov. Odrazu zdvihnú ruky a otvoria ústa. Mladá v šoku, že nevie co chcú, tak vola krčmárovi:
– Ti dvaja vypili asi po 10 pív a 10 rumov a teraz majú otvorené ústa a ruky hore a ja neviem co chcú.
– To si nevšímaj, už sú ožratí a spievajú …

Na súde

Sudca : “To je bars brutalny zločin. Kejdz chcece , žebi Vam bul trest zmierneni, mušice nam višvetlic motiv svojho činu.”

Muž sebe rozhutorel: “Odohralo še to takto. Bivame v panelaku . Na peršom poschodi žije rodzina, ktora ma tri dzeci. Ale tote ich dzeci zostali od prírodi male – od 80 do 90 cm. Jednoho dňa som prišol domov z roboti a moja žena hutori: “V rodzine našich susedov nie je daco v poriadku. Tie ich dzeci su pravi Pirenejovia.
Ja hvarim: “Ne, Ti misliš asi Pigmejov.”
“Ne”, hvari žena “pigmej je látka, ktorú ma človek pod kožu a tvoria še z nej pehi.”
Ja hvarim: “To je pigment!”
Ne” hvari moja žena “pigment je to, na co písali stari Rimania.”
Ja hvarím: “To je pergamen!”
“Ne”, hvari moja žena “pergamen je, ked basnik začne daco pisac a potom to nedokonči…”
“Pán sudca, mušice ocenic, že som še ovládol a zamlčal slovo fragment. Sadol som sebe odovzdane do fotela a začal čitac novini. Náhle však prišla ku mne žena s vetu, po ktorej som usudzil, že je zrela do blázinca.”
Hvari mi: “Milačik, ti nechceš chodic so mnu na francuštinu? mam fasa legionára.”
Ja hvarim: “Ti mislíš lektora.”
Ne” hvari moja žena “lektor bol anticki grécki hrdina.”
Ja hvarim: “To bul Hektor a ten bul z Tróje.”
“Ne”, hvari moja žena, hektor je plošná miera”.
Ja hvarim: “To je hektár!”
“Ne”, hvari moja žena, “hektár je nápoj bohov.”
Ja hvarim: “To je nektár!”
“Ne”, hvari moja žena, “Nektár je rieka v južnom Nemecku.”
Ja hvarim: “To je Neckar!”

“A dalej, pán sudca, dalej som to už nevydržal. Vzal som kladivo a ujebal som ju na smrť.”

Nastala chvila cicha. Potom sudca zdvihol hlavu zo dlani a prednišol ortiel:

“Oslobodeni! Ja by som ju zajebal už pri Hektorovi…”

1 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 47