Do autobusu nastúpila mlada mamička s dieťaťom . Prisadla si na sedadla, ktorým sa Ľudovo vraví štvorka. Nakoľko tam bolo jedno miesto voľné, mamička si svoje dieťa držala na kolenách. Oproti nej sedel pán v stredných rokoch v obleku a vedľa neho mladý vysokoškolák. Ako sa autobus pohol, dieťa čo sedelo maminke na nohách sa neustále krútilo a vrtelo. Tým spôsobovalo, že oproti sediacemu pánovi okopávalo neustále nohavice. Zakaždým keď si oprášil nohavice rukou , sa stretli pohľady s mladou paňou, od ktorej očakával aspoň nejaké slovne ospravedlnenie. Ale nič , ani slovko. Lenže, keď sa to zopakovalo tretí krát a mlada mamička absolútne nereagovala, oslovil ju pán v obleku vetou: “Prosím Vás môžete aspoň trochu usmerniť to svoje dieťa, včera som si doniesol oblek z čistiarne a dnes dostávam kopanec jeden za druhým.” Odpoveď ktorú dostal, zarazila nie len jeho, ale aj všetkých cestujúcich na tejto autobusovej linke. “A čo si vy myslite, že ja kvôli vám už od teraz budem svoje dieťa obmedzovať?” Po tejto vete sa pán v obleku postavil a , pokračoval v ceste postojačky. Autobus zastavil na najbližšej zastávke a mladý vysokoškolák sa pripravoval na vystúpenie, ale prv než vystúpil, vybral z úst dobre rozžuvanú žuvačku a prilepil ju mladej pani na celo. Vzápätí nastala reakcia: ” Čo si to dovoľujete?” a mladý študent s úplným kľudom odpovedal: ” Mňa v mladosti tiež neobmedzovali…” 🙂 Pozdravujem všetky matky, ktoré neobmedzujú svoje deti.