Kôň

Muž na gauči pokojne sleduje Televízne noviny, keď sa zrazu objaví spoza chrbta jeho žena a tresne mu po hlave panvicou.
– To bolo za čo? – pýta sa jej.
– Šla som prať tvoje nohavice a vo vrecku som ti našla papierik s menom Rya Čechová!
– Ale no tak, nebuď hlúpa. Minulú sobotu som bol na dostihoch a zapísal som si meno koňa.
Žena spokojná s odpoveďou sa mu za to ospravedlní. O dva dni neskôr sa situácia zopakuje a muž dostane po hlave ešte väčšou panvicou.
– To bolo zase začo?
– Volal sem ten tvoj zasraný kôň!

V krčme

Do krčmy prijali novú čašníčku a krčmár jej hovorí:
– Chodia k nám dvaja hluchonemí bratia, keď ukážu palec hore – chcú pivo, keď palec dole – chcú rum. Chápeš?
– Jasnačka.
Bratia prídu a objednávajú – palec hore, palec dole, palec hore, palec dole… Pivo, rum, pivo, rum…
Takto to ide dokola kým nevypijú každý po desať piv a desať rumov. Odrazu zdvihnú ruky a otvoria ústa. Mladá v šoku, že nevie co chcú, tak vola krčmárovi:
– Ti dvaja vypili asi po 10 pív a 10 rumov a teraz majú otvorené ústa a ruky hore a ja neviem co chcú.
– To si nevšímaj, už sú ožratí a spievajú …

Na súde

Sudca : “To je bars brutalny zločin. Kejdz chcece , žebi Vam bul trest zmierneni, mušice nam višvetlic motiv svojho činu.”

Muž sebe rozhutorel: “Odohralo še to takto. Bivame v panelaku . Na peršom poschodi žije rodzina, ktora ma tri dzeci. Ale tote ich dzeci zostali od prírodi male – od 80 do 90 cm. Jednoho dňa som prišol domov z roboti a moja žena hutori: “V rodzine našich susedov nie je daco v poriadku. Tie ich dzeci su pravi Pirenejovia.
Ja hvarim: “Ne, Ti misliš asi Pigmejov.”
“Ne”, hvari žena “pigmej je látka, ktorú ma človek pod kožu a tvoria še z nej pehi.”
Ja hvarim: “To je pigment!”
Ne” hvari moja žena “pigment je to, na co písali stari Rimania.”
Ja hvarím: “To je pergamen!”
“Ne”, hvari moja žena “pergamen je, ked basnik začne daco pisac a potom to nedokonči…”
“Pán sudca, mušice ocenic, že som še ovládol a zamlčal slovo fragment. Sadol som sebe odovzdane do fotela a začal čitac novini. Náhle však prišla ku mne žena s vetu, po ktorej som usudzil, že je zrela do blázinca.”
Hvari mi: “Milačik, ti nechceš chodic so mnu na francuštinu? mam fasa legionára.”
Ja hvarim: “Ti mislíš lektora.”
Ne” hvari moja žena “lektor bol anticki grécki hrdina.”
Ja hvarim: “To bul Hektor a ten bul z Tróje.”
“Ne”, hvari moja žena, hektor je plošná miera”.
Ja hvarim: “To je hektár!”
“Ne”, hvari moja žena, “hektár je nápoj bohov.”
Ja hvarim: “To je nektár!”
“Ne”, hvari moja žena, “Nektár je rieka v južnom Nemecku.”
Ja hvarim: “To je Neckar!”

“A dalej, pán sudca, dalej som to už nevydržal. Vzal som kladivo a ujebal som ju na smrť.”

Nastala chvila cicha. Potom sudca zdvihol hlavu zo dlani a prednišol ortiel:

“Oslobodeni! Ja by som ju zajebal už pri Hektorovi…”

Ako sa maľoval dom

Slovenskí maliari prídu za prácou do Írska vymaľovať dom. Ako správny Slováci ,mali vo zvyku pred prácou vychlastať každý fľašku vodky, ale bohužiaľ nemali za čo. Predali teda farbu a kúpili jednu vodku, druhú, tretiu až prepili všetko. Po nejakom čase vidia že sa vracia majiteľ domu, tak rýchlo zbytkom farby omaľovali koňovi papuľu. Majiteľ sa pýta:
– Prečo nič nie je urobené???
– Lebo kôň vypil celú farbu !!!
Majiteľ bez rozmýšľania vytiahne pušku a strelí koňa do hlavy.
– Prečo tak brutálne ? – pýtajú sa zdivený Slováci.
– Áááá na riť mi taký kôň? Pred týždňom tu murovali Poliaci a debil zožral 70 sáčkov cementu !!!

Zrušený manžel

Pár bol zosobášený iba 2 týždne. Manžel, hoci ešte veľmi zamilovaný, nemohol vydržať, kým pôjde do mesta a vyrazí si so svojimi starými kamošmi, tak povedal manželke:
– Miláčik, hneď sa vrátim …
– Kam ideš, ňuňuli-ťuťuli …. ? – spýtala sa žena.
– Idem do baru moja krásna, dám si pivo.
– Chceš pivo, miláčik ? – otvorila chladničku a ukázala mu 25 rôznych druhov piva z 12 krajín: nemecké, holandské, japonské, slovenské, české ….
Manžel nevedel čo robiť, a jedine, čo mu zišlo na um bolo:
– Áno, nufík-pusík … ale v bare … vieš … chladené poháre …
Nedokončil ani vetu, keď ho žena prerušila:
– Chceš vychladený pohár, púčik môj ? – a vybrala z mrazničky obrovský pivový pohár, zmrznutý tak, až jej začal primŕzať k ruke, ako ho držala.
Manžel, trochu pobledlý, hovorí:
– Áno, moja sladká bábika, ale v bare majú tie pečené chuťovky, tie sú naozaj výborné … nebudem dlho. Hneď sa vrátim. Sľubujem. Dobre ?
– Chceš pečené chuťovky, ňuňulík-ťuťulík ?
Otvorila trúbu a vybrala 15 plechov rôznych dobrôt: kuracie krídelka, prasiatka v župane, klobúčiky z húb, bravčové rezy atď.
– Ale, cukríček … v bare … vieš …nadávky, hrubé výrazy a to všetko…
– Chceš neslušné výrazy, ty môj chutnučký ňufinko? OK!… TU MÁŠ, VYPI SI TO POJEBANÉ PIVO V TVOJOM POJEBANOM POLLITRÁKU A ZJEDZ TIE TVOJE POJEBANÉ CHRUMKY, PRETOŽE NEJDEŠ NIKAM! DOŠLO TI TO, TY KOKOT ?!!!

1 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 36