Príde za otcom 5-ročný synáčik a pýta sa, čo je politika.
-Ako by som Ti to vysvetlil.,- rozmýža otec.
“Pozri sa, to je ako u nás doma:
Ja som kapitalizmus, ja zarábam peniaze a nosím ich domov.
Mama, to je vláda.Tá mi peniaze zoberie, niečo si nechá a zbytok prerozdelí podža svojho uváenia Naa slúka, to je robotnícka trieda.Tá pracuje a my ju za to platíme.
Dedko, to sú odbory. Ten dáva pozor, aby robotnícka trieda nebola vykorisovaná.
Ty sám si žud. Pre teba to vetko vetci robíme
A tvoj malý braček, tak to je naa spoločná budúcnos.
Rozumie tomu?”
Chlapček sa dlho zamyslí a potom povie: “zatiaž ete neviem. Nechám si to prejs cez noc hlavou.”
V noci sa prebudí pre zápach, pretoe jeho malý braček sa pokakal. Zájde teda do izby rodičov.Tam spí iba matka a nedá sa zobudi.Chlapec ide teda do izby slúky a tam vidí otca, ako si so slúkou práve pekne uíva. Ani jeden si malej postavičky nevimne. Chlapček sa smutne otočí a za rohom vidí dedka, ako so záujmom pozoruje oknom ocka so slúkou.Ani dedko si ho nevimne.Chlapček sa rozplače a ide si žahnú.
Ráno sa oco pýta: “Tak u vie, čo je to tá politika?”
Chlapec mu smutne odpovie:”U to viem, ale je to trochu inak, ako si mi to hovoril ty včera”
“A ako , prosím a?”
“No, kapitalizmus zneuíva robotnícku triedu. Odbory sa tomu nečinne prizerajú, zatiaž , čo vláda tvrdo spí. źud je vetkým ignorovaný a naa spoločná budúcnos leí v sračkách!”
