RANENÁ BREZA.
Coververzia 3. tisícrocia.
Mesiacik velký,zlatistý,
bozkáva brezu na listy:
Brezicka, breza riekni mi,
preco tak chlasces noci, dni?
Pozrela breza do neba,
poldecák vliala do seba,
pritískla vodku ku perám:
mesiacik, ty kokso – umieram.
Cóó?! Skríkol Mesiac na skaly.
Nuz:hovno! – Skaly trikrat zvolali.
Nic sa tej tave nedarí,
a skaredá je jak noc v chotári.
Zastenal pnisko opilý:
nemám co húlit debili.
Sekeru mám zatatú do dreva,
lieh sa mi zo zíl vylieva.
Mesiacik zasiel, nastal den,
grcali listy grcal pen.
Ked svitla teplá nedela,
ozratá breza umrela.
